Časť 5.: Triedny nepriateľ elektrotechnického zriadenia

Strach z otvorenej papule

Po odovzdaní zápočtovky z fyziky a jej ohodnotení som si ju šiel pozrieť. Samozrejme, nebola to žiadna sláva, no prekvapil ma komentár opravujúceho. Červeným perom – „chorý človek?“. Toto tam bolo skutočne napísané. Musím priznať, že za normálnych okolností píšem otrasne, no pod stresom ešte horšie a čítať po mne je tragédia. Verím, že opravujúcemu som mohol spôsobiť reálne problémy pri čítaní. Táto poznámka sa však ťažko dala pochopiť inak ako narážka na psychický stav autora zápočtovky a určite nebola na mieste. Ani pracovníci IT podpory nemôžu začať nadávať ľuďom, hocijak by boli naštvaní a mali na to právo.

Na poznámku v zápočtovke som samozrejme reagoval. Mal som príležitosť spraviť na internetovom fóre katedry fyziky prievan, aký ešte nezažila. Nakoľko mám (na pomery typických študentov FEI) relatívne účinný diplomatický prejav,

Mal som príležitosť spraviť na internetovom fóre katedry fyziky prievan, aký ešte nezažila. … Zrazu sa mojej zápočtovke dal nájsť jeden bodík tu, ďalší tam. 

Študentský dav jasal. Videl som ako ma očami tlačia pustiť sa do katedry ešte viac.

Reakcia zodpovedného člena katedry bola taká, že som sa zrazu ocitol na koberčeku v kabinete. Ponúkali mi kávu, kávu preboha! Mne – číslu z elektronického indexu.

Nikto na mňa nekričal, už som zrazu nebol len číslo, dokonca som viedol dialóg! Cítil som sa silnejší ako hocikedy predtým. Zrazu aj niečo znamenám, len preto, že som si otvoril ústa, keď som na to mal právo? Už mám meno aj tvár?

Mal som silný pocit, že člen katedry sa bál problémov, pretože takéto komentáre do písomiek si skutočne pedagóg dovoliť nemôže (zrejme za to mohol nejaký doktorand). Prišlo na „podplácanie“. Zrazu sa mojej zápočtovke dal nájsť jeden bodík tu, ďalší tam. Ich počet sa tuším aj zdvojnásobil. Stálo to však bolo málo. V končenom dôsledku to k ničomu neviedlo. Uvedomil som si však jedno.

Technici – ľudský ekvivalent metly, čo ticho nenávidí zametača

Študenti technických smerov sú typologicky odlišní od tých humanitných. Porovnám FEI a napríklad právnickú fakultu. Keby sa niečo takéto odohralo na práve, malo by to určite teatrálnejšiu dohru. Typický ideálny feikár poslúcha, robí čo mu povedia a nesťažuje sa. Je pravda, že množstvo introvertov je tu v porovnaní s humanitným smermi väčšie. No stavím sa, že

Spokojní však neboli a preto bola atmosféra úplne iná ako napríklad na súkromnej škole. Z fakulty sa stala nie alma mater ale spoločný nepriateľ.

Nikde inde som nevidel takú súdržnosť, toľko funkčných organizácií. Práve tam sa našli ľudia, ktorí si mali radšej vybrať humanitné smery – ich organizačné a verbálne schopnosti boli lepšie ako u ostatných a automaticky ich postavili do čela. Po tej kávičke som cítil, aké je to byť v podobnej pozícii.