Keď sa ku mne dostali osemmilimetrové domáce filmy, ktoré nakrúcal dedo, rozmýšľal som, čo s nimi. Väčšina ponúkaných prevodov do digitálnej formy bola buď do nízkej kvality alebo drahá. Tak som sa rozhodol experimentovať.
Zvukári, bubeníci, violisti a nielen oni – pripravte si dobré nervy. Vylovil som náhodou zo starého počítača nejaké muzikantské vtipy tak, reku, sa s vami podelím.
Ako tak píšem pre internetové médium, zisťujem postupne veci, ktoré čitatelia zrejme ani netušia a myslím si, že by si ich mali uvedomiť / vedieť o nich. Na druhej strane, aj tak si budú klikať na bulvárne nadpisy plné caps lockov a minimálne dvoch výkričníkov. Čo sa vlastne dokelu deje?
Už nemusíme číhať na stlačenie REC keď z rádia hrajú obľúbenú skladbu, prehadzovať ramienko. Dnes len stiahnuť, uskladniť a utopiť sa v mp3. Nie! Dajte mi menej možností, aby som si vychutnal viac hudby.
