Časť 3.: Hrubozrnné sito

…len kvôli zľave na MHD

Druhý semester som sa vďaka počiatočnému úspechu (až na jeden predmet) oddal aj radovánkam súvisiacim s bývaním na internáte. Lacný alkohol tiekol potokmi, pamätám si dokonca na dva týždne, na ktoré si vôbec nespomínam. Ale kto bude teraz hovoriť, že toto k vysokej škole nepatrí a on sa celý čas len poctivo učil a pripravoval s predstihom, je podľa mňa pokrytec. Vysoká škola je aj o tomto – o veciach mimo štúdia. Vďaka nim som vlastne teraz zamestnaný (a prácu mi závidí veľká časť mužskej populácie). Mnohí „červenodiplomisti“ sú ale bez práce.

Do druhého semestra už veľký počet z (ak si dobre spomínam) asi 800 nastúpených prvákov (prijatých bolo zhruba 1200) neprešiel. Zdá sa vám to byť šialené číslo, aby boli pedagógovia schopní sa kvalitne venovať študentom? Máte pravdu. Ale čo študent, to peniaze od štátu. A tu začína celý systém pri racionálnom pohľade poriadne smrdieť.

Po svojej historicky prvej zápočtovke z fyziky som získal 3 body z 12. … Patril som k horným 20 percentám.

Celé toto kvantum mali na starosti asi traja prednášajúci. Traja na 600 až 800 študentov. To veľmi sťažovalo osobný prístup a množstvo profesorov bolo už po prednáške kvôli (často aj hlúpym a redundantným) otázkam celkom nervóznych. Úplne pochopiteľne.

V prednáškovej sieni pre 300 ľudí sa často stávalo, že ľudia sedeli na schodoch. K tým, čo predmet absolvovali prvý krát sa totiž pridali aj tí, čo ho opakovali. A nebolo ich vôbec málo. Odhadnem ich pokojne na 100 na paralelku. Tu začínali ďalšie problémy.

Fyzika rozdelí mužov od chlapcov, géniov od plebsu

Keď som sa sem tam bavil so študentkami Filozofickej fakulty UK, tak som si všimol, že ísť na opravák len kvôli zlepšeniu známky je relatívne bežná prax. Kamarátke sa nepáčilo C, chcela A, tak šla znovu. Tento prístup nedokáže bežný feikár pochopiť.

Po svojej historicky prvej zápočtovke z fyziky som získal 3 body z 12. Reakcie na toto skóre boli, či som opisoval resp. nasledovala otázka, ako sa mi to podarilo. Bez sarkazmu. Patril som k horným 20 percentám. Drvivá väčšina výsledkov sa pohybovala v intervale 0 až 1. Profesor bol jednoducho veľmi náročný.

…vyštuduj a budeš mať prácu istú. To dnes už neplatí a mať vysokoškolský titul je štandard, nie výhoda na trhu práce.

Inak medzi rečou, bodovanie ako objektívny systém hodnotenia je najväčšie klamstvo v histórii školstva. Počet bodov sa síce môže skrývať za sukňu objektivity, no ich prideľovanie je subjektívne aj matematike, nech sa na to pozriem akokoľvek. A niektorí vyučujúci sú stále schopní nechať vyletieť študenta na poslednej skúške z celého bakalárskeho štúdia kvôli jednému bodu.

Všetci budete v budúcnosti robiť úplne to isté a my vieme čo

Otázne bolo skôr, či dané učivo bolo relevantné pre daného študenta. Škola má istú predstavu o tom, čo musí absolvent vedieť. Táto predstava pochádza z doby bez počítačov, snáď ešte z priemyselnej revolúcie. Tomuto pohľadu sa nečudujem, pretože som ho poznal čiastočne aj od rodičov – vyštuduj a budeš mať prácu istú. To dnes už neplatí a mať vysokoškolský titul je štandard, nie výhoda na trhu práce. Jeho hodnota je zároveň značne dehonestovaná obrovským počtom absolventov univerzít, často veľmi nekvalitných. Z feiky taký nevylezie.

Počas prvých dvoch rokov je učivo pre niekoľko odborov identické, bez ohľadu na zameranie. Výberové predmety za 2 roky spočítate na prstoch jednej ruky. Fakulta mala jasno v tom, čo študent musí vedieť. Jasno v tom mala isto podľa mňa pridlho, akoby sa na trhu práce roky vôbec nič nezmenilo.