Domov Spoločnosť Prečo nenávidím a ďakujem FEI STU

Prečo nenávidím a ďakujem FEI STU

1 66111

Časť 4.: Ťažko stále kŕmiť motiváciu bez úspechov

Poďme odtiaľto preč!

Po necelých dvoch rokoch som si povedal, že toho už mám plné zuby a na poslednú chvíľu som si podal prihlášku na VŠMÚ, na zvukovú skladbu. Na moje prekvapenie som za vlastné práce (hudbu a projekt) dostal celkovo druhý najvyšší počet bodov zo všetkých prihlásených. Po prvých ôsmich kategóriách som bol celkovo tiež druhý. Zostávalo už len vyhodnotiť dramaturgický rozbor a absolvovať osobný pohovor.

Valilo sa mi to celé na hlavu. Stále však lepšie ako u spolužiaka, ktorému sa náhodou kryli dve skúšky a obaja vyučujúci si ho prehadzovali ako horúci zemiak s tým, že ten druhý má ustúpiť.

Čo to ten dramaturgický rozbor je neviem do dnešného dňa (to odzrkadľoval aj 1 bod z 20) a na osobnom pohovore som bol enormne nervózny. Napriek tomu som dovtedy všetky objektívne aj subjektívne testy absolvoval ku spokojnosti poroty. Sám som bol prekvapený, pretože som vtedy nemal práve najviac sebavedomia.

Obávam sa však, že to bola moja úprimnosť, ktorá mi odrezala konár, na ktorom som sedel. Chcel som totiž nejakým spôsobom ostať aj na FEI, aby som získal humanitné aj technické vzdelanie. Po vyhlásení výsledkov som už nebol druhý, ale šiesty, prvý pod čiarou. Áno, je pravda, že mám len relatívny sluch, a aj to nie najideálnejší a do dnešného dňa neviem, čo je to dramaturgický rozbor. No a čo? Bez toho snáď môžem tvoriť.

A aj tak budem požiarnikom!

Pokračovalo teda moje štúdium na FEIke. Začali sa zbierať neúspešne absolvované predmety (teda také, čo som si musel zopakovať). Do veľkej miery aj kvôli mojej nepravidelnej účasti na prednáškach. No keď išlo do tuhého, počítal som všetko, čo bolo treba, chodil som na doučovanie, počítal som ako besný. Na skúške som to však vo väčšine prípadov (matiky a fyziky) pokašľal. Mojou tradičnou chybou bol omyl v predposlednom kroku / vzorci, ktorý dával priestor na bodovú neústretovosť. To nie je samozrejme moja obhajoba, mohol som to vedieť lepšie.

Spolubývajúci, ktorý v druhom ročníku začal študovať aj na ekonómii ma tam ťahal, že to je taká desatina úsilia, a stačí na áčka.

Prenášal (znova zapisoval neúspešné) som si stále viac a viac predmetov, začali sa mi kryť cviká, prednášky. Valilo sa mi to celé na hlavu. Stále však lepšie ako u spolužiaka, ktorému sa náhodou kryli dve skúšky a obaja vyučujúci si ho prehadzovali ako horúci zemiak s tým, že ten druhý má ustúpiť. Kocúrkovo a opäť životná lekcia ústretovosti štátnych zamestnancov.

Spolubývajúci, ktorý v druhom ročníku začal študovať aj na ekonómii ma tam ťahal, že to je taká desatina úsilia, a stačí na áčka. Nie, chcel som to dokázať, že to zvládnem. Nespravil som Elektrické obvody 1, druhý krát, teda 4 neúspešné termíny. Čisto vďaka svojej nezodpovednosti. Keď som sa uvedomil, už bolo neskoro. Letel som. Na FEI však bežná vec. Idete na prímačky, všetky predmety vám pouznávajú a idete ďalej. Paráda.

Najviac sa naučíte mimo školy

Okrem školy som sa však snažil získavať aj iné skúsenosti, napríklad v internátnom rádiu a neskôr v školskej internetovej televízii. To mi bolo milión krát platnejšie ako celé 4 roky štúdia – teraz mi to zarába peniaze, nie titul. A ak toto číta aktuálny študent univerzity, odporúčam mu to isté. Plus, ľudia čo u nás chceli dostať prospechové štipendium, museli škole

Okrem toho som sa však snažil získavať aj iné skúsenosti, napríklad v internátnom rádiu a neskôr v školskej internetovej televízii. To mi bolo milión krát platnejšie ako celé 4 roky štúdia – teraz mi to zarába peniaze, nie titul

venovať takmer všetko čas (ak teda neboli geniálni). Za ten čas sa mohli niekde popri škole profesionálne profilovať, neskôr praxovať a nakoniec pracovať. Vyšli by tak zo školy s prácou a praxou. Preto som nikdy nepochopil „červenodiplmistov“. Čo z toho majú, že na úkor obrovského kvanta času splnia umelé kritéria, ktoré nič reálne neznamenajú?

Treba byť aktívny a pokúšať sa venovať tomu, čo vás baví, na čo najprofesionálnejšej úrovni, čím skôr. Takmer vždy je cesta, ako z tej činnosti spraviť zárobok. Celý život robiť niečo, čo vás nebaví len preto, že ste to vyštudovali a že to trh chce je síce pekné, ale v aktuálnej spoločnosti asi na stratu mentálneho zdravia. Tam som smeroval aj ja. Zároveň nebudete nikdy vedieť niečo tak dobre, ako keď vás to baví a napĺňa.

Životná smola je často v tom, že ak vás baví obor, v ktorom je ťažko generovať financie týmto spôsobom, nebudete zrejme bez obrovskej miery ambície a odbočenia od konkrétnej činnosti bohatí. Ale budete šťastní, nemá práve toto byť cieľom? Či viac peňazí = viac šťastia? Ja budem pokojne radšej spokojný stolár ako nespokojný developer.

Zápočet z Fyziky, cennejší, ako vycestovacia doložka

Jedným z mojich najväčších úspechov bolo, že som konečne po 2 neúspešných pokusoch získal zápočet z fyziky a nakoniec ju aj (vlastne zázrakom) spravil. Z nejakého dôvodu, asi nás už prechádzalo tak málo, že to bolo blbé aj katedre fyziky, odvolali dozor na skúške – prednášajúceho. Následne prišli nejakí ďalší ľudia, a tí nám nadiktovali správne riešenia aj s postupom. Mali sme byť samozrejme ticho. Bol som. Spraviť fyziku bolo ako vyslobodenie z pút. Väčší šok však bola pre mňa opravená skúška.

Napriek kompletne opísanému správnemu postupu troch zo štyroch príkladov som dostal E. Čiže riešenia nadiktované katedrou fyziky stačili prednášajúcemu len na najnižšie úspešné hodnotenie. Jedným z dôvodov bol môj nízky zápočet. No aj tak nad tým zastával rozum. Čo od nás chcú po pol roku kurzu geniality?

Pri tých neúspešných pokusoch sa však odohrala celkom zaujímavá kauza ktorej som bol hlavným aktérom.

Späť 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 Ďalej
Auto fanatik, novinár začiatočník, video točič, rádoby muzicista, profesionálny spáč.