Prečo by ste si mali vytvoriť vlastný blog

Pretože jedine vy máte šancu poskytnúť názor, ktorý nie je podmienený tomu, kto vás platí, komu čo dlžíte, nemusíte bojovať o čo najširšie publikum…  A ja ako (komunikatívny) introvert, jedináčik a sebec (celkom trendovo v dnešnej spoločnosti) sa držím zo skúseností a (často aj donútenia) jedného – ak chcete niečo mať presne podľa seba, čo najlepšie, najpoctivejšie, najzodpovednejšie, podľa vlastných predstáv, sprav si to sám. Pretože len my sami si to môžeme zaručiť a len sami sebe potom môžeme nadávať eliminujúc tak do veľkej miery záchranný alibizmus. Napriek tomu existujú aj veci, ktoré nie je možné vytvoriť bez kooperácie. Napr. deti (včeličky a opeľovanie a tak, susedovie teta vraveli). Ale aj tak,…

…prečo si vlastný blog, čo stojí peniaze a nebude žiadne zarábať?

Pretože pri každom využití nejakej služby zadarmo je tu možnosť spojenia, asociácie s nejakou organizáciou, či nebodaj politickou stranou, ktorá číha kdesi v pozadí média. Nikto (okrem priateľov a rodiny) pre vás nespraví nič za a – za pekné oči a za b – zadarmo. A cena nezávislosti je v porovnaní s hostingom a doménou na rok až komická.

Prehnané? Možno, ale toto je jediný spôsob, ako si byť stopercentne istý. A za svoje sračky si chcem explicitne zodpovedať sám. Ďalej…

Nechcem na svojej stránke vidieť jeden smradľavý banner…

…pop up reklamu a žiadnu obdobnú formu dnešného viac či menej otesaného a cieleného spôsobu propagácie výrobkov, ktorá aj tak (dúfajme) skončí skôr či neskôr tak, ako predajne s CDčkami.

Tvorme decentralizovaný mozog, čo nemá obdoby

Internet je najunikátnejšie globálne vedomie, informačná základňa v nami zapamätanej histórii. Je akési flexibilné vedomie, (do obrovskej miery) otvorené, popierajúce fyzický priestor. Tak prečo je plný nerozmýšľajúcich, pozornosť hľadajúcich, komentujúcich anonymov, porna a reklám? Ako si to vysvetliť, to je na iný článok. Teraz ma trápi iné.

 …a tak som sa nasral!

Ako redaktor na plný úväzok, ktorého oficiálnou pracovnou motiváciou má byť „robenie sledovanosti“ na internetovej stránke (nie prioritné čo najobjektívnejšie filtrovanie a informovanie verejnosti o dôležitých udalostiach a faktoch v rámci danej tematiky) sa už nemôžem pozerať na aktuálny svetový model marketingu a z neho vyplývajúce ovládanie výberu informácií a následného vytvárania neexistujúcich obrazov sveta. Obrazov ako USA, kde sú všetci tuční, arabské krajiny, kde nežije nikto len teroristi, všetci kňazi trtkajú adolescentov a pod. Čiastočne je to ale naša vina (k tomu inokedy).

Chcem písať úprimne o veciach, ktoré sú podľa mňa pre nás všetkých dôležité, aj keď tematicky na prvý pohľad prehrajú s nadpismi zo skupín typu „Ako ju donútiť prehĺtať“, „TOTO musíte vidieť!!“ či „TRAGÉDIA!…“ a ŠKANDÁL!…“. Tak sa skúste prekonať a radšej si pozrieť namiesto týchto fastfoodových jednoklikiek radšej niečo o Nikolovi Teslovi, bez ktorého by ste dnes žili (okrem iného) bez elektriny.

Inak, toto určite netvrdím prvý ani posledný krát – byť dramaticky nespokojný so status quo je jedna z najlepších (ak nie najlepšia) motivácia (keď nerátam základné pudy, ktoré môžete tak akurát potláčať a kontrolovať).

Pomôžme si, úprimne

Ak je už vaša motivácia pre osobné dlhodobé ciele ľubovoľná (no musí byť humánna), jej sila bude skúšaná. Viera v úspech a zmysel toho čo robíte nie je nesmrteľná. Lenže v žiadnom vašom životnom súboji nie ste sami. Nielen vy chcete prestať fajčiť, jesť, pozerať TV…

Sme obrovská societa a je takmer isté, že existuje aj niekto iný s podobným cieľom, podobným démonom, ktorého chce vnútorne poraziť. Preto, ak sa všetci nájdeme, vieme si navzájom pomôcť udržať našu vieru v to, čomu veríme. A vieme si poradiť aj na profesionálnej a skúsenostnej úrovni. Jednoducho na princípe solidarity – niečo som skúsil a viem, že moje postrehy by pomohli aj ostatným – takto to na internete funguje bežne (čo je krásne), pridajte sa aj vy.

A v čo veríš ty?

Vybral som si vieru v to, že ľudstvo je dobré. Nie, neverím, že obraz nášho sveta z médií je dôstojným a reálnym reprezentantom toho, čo skutočne a reálne sme. Všetci máme svoje pokušenia, vnútorné boje.

Na internete som raz objavil jednu myšlienku, údajne z úst pôvodného obyvateľa Ameriky, z kmeňa Cherokee. Budem ju parafrázovať: v každom z nás sa odohráva bitka medzi dvoma vlkmi. Jeden je zlý – predstavuje hnev, závisť, žiaľ, ľútosť, mamon, aroganciu, hanbu, vinu, neľúbosť, menejcennosť, klamstvo, falošnú pýchu, nadradenosť a ego. Druhý je dobrý – predstavuje radosť, mier, lásku, nádej, jasnosť, pokoru, dobro, benevolenciu, empatiu, štedrosť, pravdu, súcit, a vieru. Obaja bojujú v každom jednom z nás. A ktorý vyhráva? Ten ktorého kŕmite…

Hoci nesúhlasím úplne so všetkými vlastnosťami a ich zaradením, s väčšinou áno a k zlým by som ešte pridal lenivosť (tých časoch asi neznámy pojem). Toto je zároveň moja odpoveď na otázku, či sú ľudia dobrí alebo zlí. Všetci môže kŕmiť tých správnych vlkov, hoci je ľahšie kŕmiť tých zlých. Prečo je ľahšie propagovať sladkosti pred zeleninou… sme stále len zastaralé a primitívne zvieratká – pudy vyhrávajú nad kognitívnou racionalitou.

 Mýliť sa je… no… ťažké si priznať

Na rozdiel od drvivej väčšiny môjho okolia sa môj vkus a motivácia prakticky nezmenili. Od prvého momentu, kedy som ich získal. Napriek tomu niekedy mením názory. Ak má niekto racionálnejšie a lepšie argumenty, „máš pravdu“ je to najracionálnejšie čo môžete povedať (pozor, nemýliť si s „máš pravdu, drahá“). Bez toho, aby sme niečo posrali sa nikam nedostaneme. Treba skúšať.

Pre každé „Preto.“ sú aspoň dve ďalšie „Prečo?“

Na niečo viem odpoveď ja, na ničeo vy. Na niečo sa pýtam, na niečo vy. Výmena informácií je nezastaviteľná. Koho neženie vnútorná otázka prečo, je len otrok čakajúci na pána.

Ak napríklad chodíte do kostola a nikdy ste sa nezamýšľali nad rôznymi potenciálnymi spôsobmi vysvetlenia biblie a existuje podľa vás jedna absolútna pravda (a nie je to „42“), nebudem sa mať zrejme s vami o čom porozprávať. Inak, som pokrstený a po birmovke, uznávam prikázania a kostoly sú pre mňa miestom hlbokej úcty, nádeje a dobrých úmyslov (ale o tomto všetkom niekedy inokedy). Stručne – zvedavosť definuje aj zabije ľudstvo. Musíme sa pýtať a hľadať otázky. Musíme donekonečna hľadať ďalšie otázky.

 Splním vám sny a vy mne moje

Och, ako som chcel za posledné slovo „… slečny ;-)“ ale neurobím to (mal by som, dámy? 😉 ). Chcem povedať, že každý z nás niečo vie, Niečo čo by mohlo niekomu inému pomôcť. Každý ale ťaháme za seba a bez dostatku empatie a dôverčivosti tento svet funguje tak ako funguje. Zoberte si napríklad koncept ako peniaze, na ktorom stojí a padá naša moderná spoločnosť.

Bez nich by ste dnes nedokázali reálne fungovať. Prečo? Pretože aj keby tu bol na celom svete len jeden jediný „človek: hajzel“, čoskoro by sa stal vládcom takéhoto nevinného sveta (odporúčam pozrieť si film The Invention of Lying).

Od istého (historicky neznámeho momentu) však už nie sme nevinní, tak ako boli živočíchy. Ak by sme boli všetci dobrí, peniaze by jednoducho stratili zmysel. Potrebujete jedlo? Nech sa páči. Potrebujete hocičo? Nie je problém.

Takto to vďaka nášmu zlému vlkovi jednoducho nikdy fungovať nebude. Napriek tomu je tento utopický model podľa mňa reálne aplikovateľný a dosiahnuteľný aspoň špecificky a čiastočne (o tom ale neskôr / inokedy, a bude sa to práve plnenia snov týkať). A aj keby nie, pokúsim sa o to. A vy mi pomôž(e)te nestratiť vieru v ľudstvo a spoločnosť, hm?

Som v ponímaní tejto spoločnosti „chorý“?

Mať ideály a veriť im, nekriviť sa podľa aktuálnej módy či jednoduchého a rýchleho kŕmenia zlého vlka, odopieranie si zvieracích pôžitkov pre vyššie ciele, v snahe zabrániť ublíženiu druhému vo svoj neprospech. Pripadám si často ako kokot – v očiach našej spoločnosti, kde treba jebať vždy, keď je to možné, kde je vlastné dobro na prvom mieste, kde sa zabudlo na zmysel pomôcok ako peniaze, kde už každý zabudol definíciu šťastia.

Kto chce radšej zostať chorý so mnou?

PS: Picnem vám sem aj jednu svoju staršiu čiastočne tematicky súvisiacu pesničku 😛 (že či funguje soundcloud embedding a nech žije alibizmus)