Domov Spoločnosť Prečo nenávidím a ďakujem FEI STU

Prečo nenávidím a ďakujem FEI STU

1 83974

Časť 9: Nech už ten pes spravodlivo zamrzne!

Fakulta s najväčšou (anti)reklamou na Slovensku

Model financovania založený na kvante prvákov je síce pekný, no sito vytriedi aj tých, čo by mohli byť prínosom pre fakultu. Viem, že to asi fakultu príliš netrápi, no nezažil som žiadnu inú, ktorá by zo svojich dvier vysielala toľko chodiacej negatívnej reklamy. Spýtajte sa aj absolventov. Garantujem vám, že na FEI nebude v dobrom spomínať drvivá väčšina. Ani polepené električky a billboardy im nepomôžu. Raz padnú poriadne na hubu a o študentov sa budú musieť biť. Neviem, čo je to byť hrdý na to, kde som študoval. Za FEI STU sa hanbím. A negatívna reklama sa dostala tak ďaleko, ako sú absolventi FEI v Cerne. Pozitívom je, že sa to pokúšajú zmeniť.

Študovať, čo nechcem ale uživí ma?

Problém, ktorý som na úvod vyriešil, bohužiaľ zle. Chápem, že je nedostatok technicky zameraných absolventov. Žijeme totiž v sebeckej (aj hlúpej) spoločnosti a preto máme milión absolventov odborov, o ktoré nemá nikto záujem, prípadne je na jedno miesto 1000 absolventov. To je tak, keď ide každý študovať to, čo sa mu páči, nie to, čím by sa určite uživil, ako kto by sa vedel zamestnať.

 Išiel som na školu z rozumu a skončilo to tak, že z doteraz úspešného študenta sa stala troska bez voľného času, bez nadobudnutých užitočných informácií a od nervozity vracajúca každý deň.

Na druhej strane, mne sa to nevyplatilo. Išiel som na školu z rozumu a skončilo to tak, že z doteraz úspešného študenta sa stala troska bez voľného času, bez nadobudnutých užitočných informácií a od nervozity vracajúca každý deň. Moje psychika bola zlomená. A prečo?

Prečo som to všetko vlastne znášal? Aby som robil kontrolóra PLC robotov vo Volkswagene? Profi poskoka v zahraničnej firme?

A prečo nedať vnútorne motivovaným študentom priestor od prvého ročníka, nech rozvíjajú, čo ich zaujíma a ku koncu štúdia sa budú môcť aj oni niečo naučiť profesorov? Lenže na FEI platí – ak na to nemáte titul, tak tomu nemôžete za žiadnych okolností rozumieť. Otvorte oči a pozrite sa po svete úspešných ľudí… Na súkromných školách to už pochopili a pozývajú prednášať expertov z reálnej praxe, nie zo SAVky. Ja si radšej vypočujem človeka, ktorého úspechy hovoria samé za seba a nevenoval život zbieraniu skratiek a titulov od iných oskratkovaných titulantov. To je uspokojenie falošnej motivácie.

Nechajte nás tvoriť!

Ja chcem byť aj reálnym nositeľom nápadu, človekom, ktorý tu vytvorí hodnoty, pracovné miesta, bude zveľaďovať svoje nápady a vypracuje si dobré meno, vlastné meno. Prečo toto nepodporujeme od základu? Lebo sme rozpredali všetky naše vlastné podniky a domáci vývoj čo stojí za spomenutie robia akurát tak softvérové firmy? Prečo namiesto povinných naučených výpočtov ukážkových integrálov radšej neučíme ľudí ušetriť si čas pomocou Matlabu? Veď každý technologický pokrok nám umožňuje vytvoriť nadstavbu nad technológiou a posunúť sa ďalej. Tak prečo stále učiť presne to isté, začínať od kolesa? Pokračujme.

Nevravím, že je treba nechať študentov ignorovať fundamentálne teoretické základy, ale pochopiť integrály a vedieť na ich výpočet vytvoriť program je stokrát užitočnejšie a flexibilnejšie ako si nacvičiť počítanie 50 typov manuálne, ktoré aj tak nikdy v praxi nevyužijete. Ani psychológovia už neučia len dávno prekonaného Freuda.

Študent = peniaze

Paráda, za prvák máme kvantum študentov a peniaze od štátu a keď už za nich máme prachy, pošlime ich k vode.

Povedzme si úprimne, ten obrovský počet prijatých študentov do prvého ročníka nie je nič iné, ako získavanie štátnych peňazí. Prvý rok sa učíte hlavne teoretické predmety a absolvujete pár labákov. Tak sa dá pokryť veľké množstvo študentov. Naženiete ich ako dobytok do veľkých ául a dačo poprednášate. Nulový osobný prístup a všetko je ok. Po čase aj tak množstvo samé odíde. Kto nie dobrovoľne, tomu pomôžu fyzikári a matikári. Nie však cielene. Ale štatistika už ukázala správnu cestu, ako dostať do druhého a tretieho ročníka toľko ľudí, koľko zvládne kapacita labákov a pedagógov.

Paráda, za prvák máme kvantum študentov a peniaze od štátu a keď už za nich máme prachy, pošlime ich k vode. „Plebs“ neprejde a my sa môžeme chváliť kvalitnými absolventmi. Áno, aj koncentračný tábor prežili len najzdravší a najsilnejší. Tam sa však nehlásili dobrovoľne a plní ideálov.

Napriek všetkému, našli sa aj ľudia, ktorí boli motivovaní tak, že s pomocou okolia či doučovania dokázali obrátiť štatistiku v ich prospech. Nikdy nezabudnem na spolužiaka, ktorý prišiel z nejakej učňovky. Bol tak odhodlaný a usilovný, že som sa za to svoje úsilie len hanbil. Skončil za 5 rokov bez predlžovania a nikto si to nezaslúžil viac ako on.

Súkromná či štátna, múdri aj sprostí sú všade

Jednou z obrovských výhod súkromných škôl pre študentov je ich motivácia. Tu je ťažká konkurencia a nikoho tu netrápi otitulovanie vyučujúcich. No čo keď šéf najväčšej produkčnej spoločnosti na Slovensku nemá titul z toho, čo robí? Relácie z ich dielne pozeráte aj by. To je podľa mňa lepšia kvalifikácia na prednášanie o produkcii ako „niekto niekedy o niekom povedal, že tomu rozumie a dal to s podpisom na papier a zroloval do krabice“. Preto, kto chce, vie získať dobré kontakty aj informácie. Často lepšie ako na štátnej škole.

Známku však dostane aj ten, čo si to odsedí. To najviac dehonestuje vysokoškolský titul absolventov vysokých škol. A povedzme si pravdu, mnoho z nich je nekvalitných a redundantných. A najsprostejší absolventi štátnej školy nie sú ani zďaleka tak sprostí, ako tí zo súkromnej. Na druhej strane, tí najlepší zo súkromnej môžu byť pokojne lepší (v závislosti od školy, flexibility štúdia a pedagógov) ako tí zo štátnej.

A nastáva tu podobný problém ako u štátnej vs. komerčnej televízie. Štátna škola ponúka študentom to, čo si myslí že by mali vedieť. Súkromná sa často riadi požiadavakmi študentov. Podobne ako sa média riadia verejnosťou, ktorá si žiada viac bulváru ako investigatívy. Inak prečo podľa vás u nás neexistujú súkromné technické školy?

Ani študenti nie sú med

Uvedomujem si, že študenti prichádzajúci za pedagógmi so zbytočnými otázkami, roky stále s tými istými, veľmi často hlúpymi, s prosíkaním pri nezodpovednom prístupe k termínom, to je všetko bežná realita. A pedagóg je tiež len človek. My študenti, tiež.

„Ale veď to je v pohode, myšlienku som mal dobrú, mechanická blbostička“. Pre FEI je takýto prístup neakceptovateľný. A to je správne, čiastočne.

Mojim osobným problémom je, čisto subjektívne,  moja nevhodná typológia pre FEI. Som človek, ktorý začne veľa projektov, nápadov. Mnoho ku koncu úspešných, no mnoho nie. Nikdy som však nedbal do detailu na totálnu presnosť a neomylnosť. Príklad som mal vypočítaný dobre po predposledné rovná sa, potom som sa sekol. „Ale veď to je v pohode, myšlienku som mal dobrú, mechanická blbostička“. Pre FEI je takýto prístup neakceptovateľný. A to je správne, čiastočne.

Od absolventov bude totiž záležať bezpečnosť elektrární, nemocničných zariadení či áut. A tam nie sú prípustné žiadne chyby. No spoločnosť nemôže fungovať bez oboch typov ľudí – bez tých kreatívnych nedoslovných v oblakoch a exaktýnch technikov bez ambícií. Lenže na FEI prefiltrujú tých prvých. Tých, čo by škole mohli pri správanom vedení priniesť peniaze a prestíž.

Na druhej strane, ak niekto chápe princíp a dokáže s využitím techniky (teda eliminovaním ľudského faktoru) vypočítať všetko bez chyby, prečo ho to nenechať robiť za pomoci techniky a dať mu viac času rozmýšľať nad koncepciou projektu, radšej ako výpočtami?

Späť 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 Ďalej
Auto fanatik, ex-novinár, video točič, muzikant, et. cetera