Časť 7.: Jedlo je biologický prežitok

Technici nepoznajú dobré jedlo

Na úvod musím poznamenať, že stravovacia situácia sa už z počutia zmenila, no zaslúži si pripomenutie tej ešte nedávnej. Jedáleň na FEI STU bola legendárna. Bez toho, aby ste si deň dopredu objednali jedlo ste mali na výber len filé, prípadne vyprážaný syr. Ten najhorší aký som kedy v živote jedol. Jeho povesť ho predbiehala.

Olej, na ktorom bol vyprážaný už videl zrejme aj spodok olejovej vane a zemiaky boli hybrid medzi varenými a pyré – polorozpadnuté a totálne suché. A tá tetuška, čo mi ho podávala vyzerala, že je to jej verejnoprospešná práca ako trest za zmlátenie niekoho.

Pritom pár metrov ďalej na „prífuku“ (Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského) ste si mohli vybrať, čo chcete jesť. Dokonca až po vašom príchode, nie deň dopredu. Neuveriteľné. Hoci boli ceny o niečo vyššie, nebol to radikálny rozdiel, iba v lepšej kvalite jedla. A mali ste na výber aj miesto stravovania. Pravidelne sme tu stretávali veľkú časť učiteľského zboru našej fakulty. Pre mnohých feikárov to zároveň bolo jediné miesto, kde mohli stretnúť dovtedy nevídané organizmy – ženy.

Prečo teda bolo teda jedlo na FEIke tak otrasné? Ja to vidím takto: pretože technici vnímajú svet inak. Strava je pre nich len nevyhnutnosť, potreba udržať telo pri živote je v rebríčku priorít veľmi nízko. Ale hlavne, hanbliví introverti sa na zlé jedlo sťažovať nebudú. A kým sa nesťažuje dosť ľudí, neexistuje problém.

Zároveň na fakulte UK vlastnili bufety a jedálne súkromníci. A tí museli súperiť medzi sebou – lepším jedlom alebo cenou. Na FEI konkurencia neexistovala.