Prečo nenávidím a ďakujem FEI STU
Časť 2.: Realita vysokej školy
Kreditný systém na FEI – ako slepý s ďalekohľadom
Celá logika kreditného systému dostala na frak, keď fakulta popridávala do študijného programu povinné predmety za 0 kreditov – to znamená, že na ne logicky nebolo treba vyvinúť žiadne úsilie. Ako by ľudový básnik povedal, „hovno hovno, zlatá rybka“. Mohli ste na nich teoreticky vyletieť zo školy, hoci sa to väčšine stalo skôr kvôli iným predmetom. Je pravda, že po mojom odchode sa to začalo meniť. Na druhej strane, prečo by ma to malo zaujímať, keď na UK si to vedeli korektne zariadiť aj v čase, keď som študoval.
Jedným z takýchto predmetov bolo BOZP (Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci). Úprimne, šlo o jeden z najužitočnejších predmetov na škole. Mne ako gymnazistovi nehovorili nič farby káblov či delenia bezpečnosti napätí. Užitočné informácie to sú aj takto neskoro po škole. A nakoniec BOZP spravil každý, musel to však vedieť.
Ďalším predmetom za „nič“ bola Telesná výchova. Spolu 6 povinných počas bakalárskeho štúdia. Pritom len pár metrov ďalej na FMFI UK („matfyz, Univerzita Komenského) takýto nonsens nepoznali. Telesná síce bola najprv povinná, no mohli ste si aspoň vybrať, čo chcete robiť. A boli za ňu dokonca kredity.To bol veru krásny štvrtok – 14 hodín, z ktorých som mal 60 minút súvislého voľna a niekoľko 5 minútových prestávok
Aj na FEI ste si oficiálne mohli vybrať. Prvý rok boli možnosťami plávanie a basketbal. Tými možnosťami mám na mysli, že jeden semester bol povinne pre všetkých z jednej skupiny basketbal a druhý plávanie. Alebo opačne. Ja som však mal z nejakého mne nejasného dôvodu rok povinne plávanie.
Ako človeku vtedy s dlhými vlasmi po plecia sa mi predstava povinne ráno na 7:10 nabehnúť v zime na plaváreň príliš nezdala. Hlavne keď môj rozvrh pokračoval s jednou hodinovou prestávkou až do deviatej večer a mokré plavky a uterák sa v taške samé nevysušili.
To bol veru krásny štvrtok – 14 hodín, z ktorých som mal 60 minút súvislého voľna a niekoľko 5 minútových prestávok (asi 6). Tak to môže vyzerať, keď opakujete predmety. Obed som nestíhal, pretože počas neho som mal len 5 minútovú prestávku, počas ktorej sa celá škola napchala do dvoch bufetov a za 5 štandardných minút som sa ani nedostal na rad. A nechcel som dávať mojim meškaním pedagógovi vodu na mlyn. Mnoho z nich si na presnosti potrpelo (čo je úplne pochopiteľné, pretože reálie okolo jedálne a bufetov a času na obed im nemuseli byť známe).
Bez práva na omyl
Prvý semester bol až na jeden predmet „veget“. Matiku 1 som síce dal len s odretými ušami no na prvý termín. Nespravil som ekonómiu. (resp. nedostal som ani zápočet, aby ma pustili na skúšku).
Problémom bolo, že som si nechával zápočtový projekt na poslednú chvíľu (kto to robí inak je podľa mňa neflexibilný“). Dostal som však angínu. Nemal som tak na výber len rýchlo niečo zbúchať.
Nebudem vás klamať, bolo to strašné. Čakal som, že vyťažím aspoň zo svojho zjavu – nemal som takmer hlas a každé prehltnutie bolelo ako fras. Pedagogičke to ale príliš nevadilo a nechala ma odchrapčať pred tabuľou celý projekt. Vzápätí mi ho obodovala tak, že mi chýbal jeden bod do zápočtu. To znamenalo, že celý predmet musím znovu opakovať bez žiadnej ďalšej šance na opravu. Žiadna diskusia, žiadne dohady. Krásny bol jej komentár na margo mojej osoby – vraj ani ostatné predmety nespravím s takýmto prístupom, takže je to vlastne jedno, že som nedostal zápočet. Spravil som úplne všetko, na prvý termín… okrem ekonómie, kde ma kvôli jednému bodu zo 40 nepustili na skúšku. Prehltol som to, a šiel ďalej, druhý semester som už mal ekonómiu za sebou. Sranda, že tí, čo ju spravili semester predtým už mali kvôli novele zákona ohľadne daňových priznaní neplatné informácie, podobne ako ja teraz.Zistil som, že nemá ani nainštalované VisualC, tak „zodpovedne“ sa tomu venoval. Tak som mu ho nainštaloval a dačo „nakódil“ … on FEI úspešne doštudoval a ja nie.
Že to viete neznamená, že budete úspešní
Ale maximálna do neba volajúca neústretovosť, ktorá už podľa mňa hraničí s neakceptovateľným prístupom, je situácia, do ktorej sa dostal jeden spolužiak (aspoň tak mi to interpretoval). Zúčastnil sa oboch zápočtoviek z Matematiky a spolu mal 50 zo 40 bodov. Nie nepomýlil som sa. Dostal 10 bodov za bonusové príklady. Nikto by tak zrejme nepovedal, že učivu nerozumie.
Spolužiak bol však počas oboch termínov skúšok v zahraničí. To sa ale ako pádny dôvod na neúčasť nepočíta. Prišiel tak za prednášajúcou, či mu nedá ďalší termín, že mu stačí aj jeden príklad za 6 bodov, aby mal minimálny počet na absolvovanie predmetu (56 bodov). Na to mu prednášajúca podľa jeho slov oznámila, že je jej ľúto, ale musí si zopakovať predmet. Ľúto jej to zrejme nebolo, veď mali tých študentov ďalšie stovky, čo jeden zaváži…
Ťahákujúci bodujú, poctivci bojujú
Ak sa bude na FEI niekto oháňať objektívnosťou známok či hodnotenia pedagógov, vysmejem sa mu do tváre. Mal som predmet s názvom Algoritmizácia a programovanie. Nakoľko som mal celkom dobrý základ zo strednej školy a pascalu, nebol to pre mňa problém. Prednášky som teda ignoroval. A musím povedať, vôbec mi nechýbali.
Spolužiak vedel, že mi to celkom ide a poprosil ma o pomoc. Tak že za ním skočím a pomôžem mu. Zistil som, že nemá ani nainštalované VisualC, tak „zodpovedne“ sa tomu venoval. Tak som mu ho nainštaloval a dačo „nakódil“ – ved iní zas pomôžu v dačom mne a treba si pomôcť.
Prišla skúška, nič som sa neučil. Stačilo mi totiž vďaka plnému zápočtu za hotové programy smiešne malé množstvo bodov. Po vyplnení dostatočného množstva otázok som sa otočil za spolubývajúcim sediacim za mnou a vygestikuloval, či nejdeme na párky. Tak sme odovzdali skúšky v polke a šli na párky. Dostal som C. Chalan, čo som mu programoval zadanie tuším dostal B, možno aj A – nabyflil sa otázky, a tuším aj ťahákoval. Čo je vtipnejšie, že on FEI úspešne doštudoval a ja nie.