Časť 1.: Ilúzie stredoškoláka

Maturanti sú dezorientovaní

Nech si pokojne hocikto nazýva maturitu skúškou dospelosti, po strednej škole sme stále len deti. V tejto fáze máte na výber – zvolíte si študijný smer, ktorý sa vám páči (na základe prakticky nulových skúseností a často nereálnych predpokladov) alebo zvolíte odbor, v ktorom predpokladáte, že sa kvôli nedostatku kvalifikovaných ľudí na trhu zamestnáte. Vybral som si možnosť druhú.

Na základnej škole som mal „čisté“, sem tam nejaká olympiáda. Na strednej sa mi tiež podarili takmer čisté (až na sólovú dvojku zo slovenčiny na poslednom vysvedčení a tuším jednu na pol roka z geografie). Preto som mal relatívne dobré predpoklady na nevyrazenie z univerzity. Aspoň som si myslel. Podľa kritérií, ktoré mi boli stanovené, som však bol „výborným“ študentom…

Na FEI si ale nezapisujete termíny skúšok – sú dané… Pre porovnanie, na FMFI UK ste po 4 termínoch stále regulárny študent, no na FEI STU ste už vyrazení zo školy.

Rodičia mi však hneď na úvod vylíčili, že „čo budem robiť s VŠMÚ?“, a tak som sa svoje preferencie pokúsil pretransformovať v technický smer – (rádio)elektronika na FEI STU BA. Budem zvukár! V roku 2005 som nastúpil.

Zobrali ma bez prímačiek. Ich kritéria boli veľmi benevolentné, čo sa študijného priemeru týka. To mi prišlo trochu zvláštne, nakoľko som od ľudí, ktorý mali už česť s touto fakultou počul, že je to tam ťažké (slušne pretlmočené) a mal by som svoju voľbu prehodnotiť.

S entuziazmom som nastúpil na vysokú školu, kde sa „konečne budem učiť, čo si vyberiem“, čo mi bude užitočné. Bože, aký som bol naivný.

Ako to funguje na FEI

Komu je známy aktuálny vysokoškolský študijný systém založený na forme kreditov a aspoň 56 percentách úspešnosti známy, môže pokojne túto časť vynechať.

Základ výučby na FEI STU BA bol počas môjho štúdia (a myslím, že stále je) nasledujúci. Existujú:

prednášky (drvivou väčšinou nepovinné, ak inak neurčí prednášajúci)

cvičenia (povinné, výnimočne nepovinné, ak je vyučujúci benevolentný alebo dostatočne žoviálny)

laboratórne cvičenia („sakramentsky“ povinné – musíte si ich po neúčasti docvičiť, čo bol často balvan úrazu)

semináre (dobrovoľné, pre vaše vlastné dobro, väčšinou aj s čiastočne individuálnym prístupom)

Aby sa študent dostal na skúšku a úspešne ju absolvoval, musel u väčšiny predmetov najprv dostať zápočet (za projekt alebo za zápočtové písomky či laboratórne cvičenia). Ak zápočet nedostal, nemohol ísť na skúšku a musel celý predmet opakovať. V prípade predmetov ako Fyzika sa často stávalo, že sa na skúšku dostalo len asi 10 až 20 percent študentov. A z tých tiež spravil len zlomok, pričom najlepšia známka mohlo byť pokojne D.

Najlepšie možné hodnotenie skúšky bolo A, najhoršie stále akceptovateľné E. FX znamenalo neprospel, FN nedostavil sa. Drvivá väčšina skúšok bola písomná, (väčšinou) bez možnosti ukecávať. Rátalo sa len to, čo bolo na papieri.

Skúška 2. januára ráno v nevykúrenej miestnosti nie je nič výnimočné.

Ja som už na vysokej stihol kreditný systém – každý predmet bol ohodnotený istým počtom kreditov. Ten mal odzrkadľovať jeho náročnosť a čas, ktorý sa mu musíte venovať, aby ste ho úspešne ukončili. Väčšina dôležitých predmetov bola na FEI ohodnotená 6 kreditmi (Matematika, Fyzika, Elektrické Obvody, Arcihtektúra počítačov, Algoritmizácia a programovanie…), z pohľadu fakulty menej dôležité za 4 (Ekonómia) či 3 kredity (Filozofia, Angličtina a iné jazyky).

Na FEI si ale nezapisujete termíny skúšok – sú dané (či vám vyhovujú alebo nie) a neúčasť na prvom aj druhom sa počíta ako FX (resp. FN), teda nespravil. Druhý termín = „prvý opravný termín“ a „druhý opravný termín“ neexistuje. Ak nespravíte na druhý termín, opakujete celý predmet. Ak ho ani potom nespravíte dva krát za sebou letíte zo školy. Pre porovnanie, FMFI UK ste po 4 termínoch stále regulárny študent, no na FEI STU ste už vyrazení zo školy (nie sú si všetci slovenskí študenti veru rovní).

Ak ste mali veľké šťastie, vyučujúci bol racionálny a neúčasť kvôli kolízii s niečím iným (napríklad v mojom prípade s prímačkami na VŠMÚ) vám termín nezarátal ako neúspešný (čo by malo byť samozrejmosťou a nie šťastím). Skúška 2. januára ráno v nevykúrenej miestnosti nie je nič výnimočné.