Domov Technika Ako som začal digitalizovať videokazety

Ako som začal digitalizovať videokazety

0 53

Menovite VHS, VHS-C, Video8, Hi8, Digital8 a MiniDV videokazety alias magnetické pásky. Všetky sa kedysi používali ako nahrávacie média v kamerách jedna je často evolúciou druhej.

8mm kazeta hi8 video8

8mm kazeta hi8 video8

Úprimne, VHS boli asi prvé médiá, ktoré som sa naučil digitalizovať. Čo sa ale týka komerčného digitalizovania, príliš sa to neoplatí – vzhľadom na cenovú dostupnosť USB TV kariet.

Mnohí z mojich zákazníkov s 8mm filmami si však prešli celou evolúciou záznamových médií domáceho videa a mnoho z nich mi kladie rovnakú otázku – digitalizujete aj videokazety? Dlho som rozmýšľal, či sa do toho pustiť, no nakoniec som si povedal dobre… ale musí tam byť z mojej strany nejaká pridaná hodnota oproti konkurencii.

Ale teraz pár termínus technikus(ov) a históriu aby to celé dávalo (aspoň trochu) zmysel.

Interlacing

CRT televízory vykresľujú obraz po riadkoch, nie však za sebou. Elektrónový lúč najprv „nakreslí“ všetky nepárne a následne párne riadky (alebo opačne). Pričom predchádzajúce riadky zostávajú zobrazené. Tomuto systému sa hovorí interlacing.

Nakoľko videokazety pochádzajú z doby CRT televízorov, ich spôsob záznamu je prispôsobený tejto starej technológii. Dôvody a vzhľad interlacingu si môžete pozrieť vo videu nižšie.

Pokiaľ si však pozriete video zaznamenané týmto spôsobom na novodobom LCD bez ďalšieho spracovania, pri rýchlom pohybe môžete vidieť čiary.

LCD a v princípe všetky nové televízory majú tzv. progresívne vykresľovanie a na správne zobrazenie musia interlaced videá prejsť procesom zvaným deinterlacing. Hoci aj jeden aktuálny televízny štandard stále používa interlacing (720 50i), váš televízor z takéhoto videa ešte pred pozretím spraví progresívne pomocou tzv. deinterlacingu. A ide mu to celkom dobre. Väčšinou si to ani neuvedomíte.

Dnes preto nemá zmysel ukladať videá ako interlaced. Nanešťastie, analógové pásky ukladajú videá práve takto. Najlepšie je spraviť deinterlacing počas digitalizácie, pretože máte kontrolu nad jeho typom. Tak to robím počas digitalizácie aj ja.

PAL / NTSC, SD, OMG

Aby to nebolo jednoduché, tak v závislosti od toho kde bývate, tak máte rôzne frekvencie napájacej siete. V časoch analógových video zariadení to hralo z technického hľadiska veľkú rolu. Preto máme dnes niekoľko video noriem. V drvivej väčšine prípadov je to PAL – Európa, 50 hertzová sieť, alebo NTSC – Amerika, 60 hertzová sieť. Preto má dnes náš televízny štandard 25 alebo 50 obrázkov za sekundu, buď progresívnych (p) alebo interlaced (i). Teda presnejšie 25p alebo 50i. Hoci som videl aj označenie 25i ale to podľa mňa podobná chyba ako, že sme most Lanfranconi voľali dekády a dekády nesprávne.

Počet obrázkov by sme mali, ešte počet riadkov resp. rozlíšenie. Staré analógové PAL televízory mali bez ohľadu na ich veľkosť možnosť nakresliť 625 riadkov. Zrátať stĺpce by sa vám však vzhľadom na princíp fungovania nepodarilo. To bolo v princípe všetko, žiadne ďalšie rozlíšenia a počty riadkov – bolo to v princípe štandardné rozlíšenie aj keď nikto tak nevolal. Viete, ako keď spraví niekto pokračovanie nečakane úspešného filmu, tak ten prvý sa volá „1“ až dodatočne.

Pokiaľ niečo digitalizujeme, tak z toho zrazu máme sieť štvorčekov (pixelov). Preto si musíme zvoliť, koľko stĺpcov a koľko riadkov. V riadkoch (resp. výške) máme v princípe jasno… teda zdalo by sa. Totiž, 49 riadkov bolo použitých na synchronizáciu a napríklad teletext. Preto sa dáta z týchto riadkov na obrazovke nezobrazujú. Čiže obraz má len 576 riadkov a pri zachovaní správneho pomeru strán (4:3) nám to čo sa šírky obrazu týka vychádza na cca 720 riadkov. Tak vzniklo rozlíšenie 720 krát 576 pixelov čo nie je nič iné ako tzv. SD – Standard Definition.

Štovrec môže byť vlastne aj obdĺžnik

S príchodom DVD a distribúciou kinofilmov si však zrejme niekto niekde uvedomil „počkať, my nemusíme širokouhlé kinofilmy natočené ako širokouhlé masakrovať do odporného pomeru strán 4:3, ale môžete si v princípe vymyslieť, napríklad 16:9.“ Stále to síce nebolo kinových 2.35:1 no lepšie ako klincom do oka.

pixel aspect ratio

pixel aspect ratio (source: adobe.com)

Vtedy však existoval v princípe len jeden digitálny štandard – SD. Ten veru nebol širokouhlý. Ako teda využiť plné rozlíšenie ale zmeniť pomer strán. Niekto mal geniálny nápad – prečo nepovedať DVD prehrávaču pri prehrávaní, nech tie štvorčeky trochu, no, skosí. A tak sa zrazu žo štvocového pixelu stal obdĺžnik. Preto rozlíšenie DVD je rovnaké, či máte dole čierne pásy alebo nie. Akurát máte štvorčeky alebo obdĺžniky. Ale to pre digitalizovanie kaziet nie je dôležité. Skôr je to vtiná história.

DV a HDV

S digitálnym videom prišli aj digitálne kamery. Najprv ako formát DV (Digital Video). Nie je to nič iné ako staré známe SD uložené ako digitálny formát na páske.

Posledným, najkvalitnejším páskovým formátom bolo High Definition Video (HDV) s rozlíšením 1440×1080 pixelov. To tiež nemalo štvorcové pixely ale obdĺžnikové, aby ste vedeli točiť 16:9.

Ďalej prišlo Full HD a kazetám postupne odzvonilo. To spomeniem len kvôli kompletnosti. Dnešné európske televízne (a kamerové) štandardy sú 1280×720 50i (niektorí ho označujú aj ako HD Ready) a 1920×1080 25p (Full HD).

4:3 alebo nebodaj 5:4?

Staré analógové kazetové videá sú všetky v pomere strán 4:3. Vlastne klamem – z nejakého dôvodu sú videá na kazetách nahraté v pomere strán 5:4 a na analógových CRT televízotoch sa počas pozerania natiali zázračne na 4:3. Ono totiž tie svietiace farebné body na rasteri televízora neboli štvorce ale miere obĺdlžniky.

Bohužiaľ pri prevode do digitálnej formy tento proces nenastane a vy budete mať obraz jemne natiahnutý na výšku ak video ďalej nespracujete. Nie je to veľký rozdiel ale keď už si s tým človek dáva robotu, tak nech to je správne. Preto obraz dodatočne upravujem, aby pomer strán sedel.

Čo sú to všetky tie divné kazetové formáty zač

VHS (prípadne S-VHS) asi väčšina z vás pozná. Je to klasická kazeta do videorekordéru.

VHS paska

VHS paska

VHS-C je, čo sa samotnej pásky týka, rovnaká ale vložená do menšieho plastového obalu ako klasická VHS. Pomocou redukcie ju však viete prehrať v klasickom videoprehrávači.

VHS-c paska

VHS-c paska

Video8 je 8 milimetrová videopáska pre malé kamery, ktorá nie je zámenná s VHS-C páskou ako si mnohí myslia. Je to úplne iný rozmer aj tvar kazety.

Video8 paska

Video8 paska

Hi8 je v princípe taká istá kazeta ako Video8 (s malými vylepšeniami) ale tento formát umožňuje uloženie vo vyššom (stále analógovom) rozlíšení. Ak máte Hi8 kameru, mala by zvládnuť prehrať aj Video8, opačne to však neplatí. Resp. ak to bude fungovať, tak v horšej kvalite.

Digital8 je vlastne prvý bežný digitálny formát, ktorý ale stále využíva rovnaké 8mm pásky. Nie ale kompatibilný s predchádzajúcimi analógovými formátmi. Niektoré Digital8 kamery dokážu prehrať aj staršie Hi8 a Video8 ale niektoré nie. Musíte si to skontrolovať u konkrétnej kamery.

MiniDV kazeta je nový, ešte menší typ kazety, na ktorú sa v princípe ukladajú rovnaké digitálne dáta ako u Digital8.

MiniDV paska

MiniDV paska

HDV formát využíva rovnakú MiniDV kazetu ale ako prvý formát (čo sa pások týka) ukladá do vyššieho rozlíšenia ako SD .

Aký je postup pri digitalizácii

Čo sa týka prevodu do počítača, analógové kazety digitalizujem pomocou USB karty značky Aver a niekoľkých videokamier (rôzne formáty). Digitálne pásky zas pomocou kamery a firewire rozhrania priamo do počítača ako digitálne súbory.

Súbory sú ukladané nie pomocou kedysi používaného kodeku Mpeg2 (mpg / avi súbory) ale do dnes štandardného h264 (mp4 súbory). To zaručuje vyššiu kvalitu pri menších súboroch ako aj výbornú kompatibilitu. Po digitalizovaní do mp4 formátu je video ďalej spracované pomocou strihacieho softévru. Pokiaľ si zvolíte základný variant, tu proces digitalizácie končí ako u väčšiny konkurencie.

Ďalej je však nutné upraviť pomer strán z 5:4 na 4:3 a odrezať časť obrazu kde nie je reálna obrazová informácia (ergo pás pod videom).

Ako sa dá vylepšiť kvalita

Hľadal som skripty na zlepšenie kvality, zvýšenia rozlíšenia, odstránenia vlnenia a všetko možné až kým som neprišiel k záveru – nič z toho neprináša aspoň rozumné (či vôbec pozorovateľné) zlepšenie kvality.

Dnes už existujú softvéry, ktoré pomocou umelej inteligencie dokážu napríklad zvýšiť rozlíšenie videa, no vzhľadom na elektronický analógový charakter signálu to nikdy neviedlo k pre mňa dostatočne dobrým výsledkom. Čas, ktorý si však toto vylepšenie vyžaduje je neúmerný výsledku – ak máte minútu videa, tak si pokojne počkáte aj 10 minút na jeho spracovanie a na konci takmer neviete, čo je originál a čo upravené video. Preto som od podobných úprav upustil.

Jeden efekt však funguje skvele – odstránenie šumu z obrazu. Skúšal som tento plugin použiť aj na 8mm filmy ale tam naopak nefunguje vôbec. Nie je zrejme dostatočne konzistentný alebo proste nemá žiadne spoločný vzorec ako šum z elektronických zariadení.

Ukazka a porovnanie prevodu VHS, Hi8 - danokrnac.sk

Ukazka a porovnanie prevodu VHS, Hi8 – danokrnac.sk

Zatiaľ čo odstráni 80% šumu, nezaniknú takmer žiadne detaily. Pridáva však ďalší, markantný čas k spracovaniu.

U VHS kaziet je vďaka môjmu 6 hlavému drakovi, ehm, videorekordéru šum na veľmi nízkej úrovni v porovnaní s 8mm kazetami.